Zakladateľ a webmaster Grand Prix F1 - Martin Trenkler

Tu nič nenájdete, takže sa radšej vráťte späť!
A tým krepým, čo si to stále nerozmysleli, poviem niečo o sebe. Nenašiel som žiadnu svoju fotografiu, ktorú by som tu mohol dať, a tak som vás aspoň ušetril od šoku... No dobre...Mám 15 rokov (*6. 12. 1982) a bývam v poriadnej diere, osade Vyšné Hágy, toť hneď pod Vysokými Tatrami (ich výška rastie úmerne s tým, ako ďaleko do nich postupujete a ako dlho už idete). Od Veľkej ceny Monaka 1995 sa zaujímam o formulu 1 a o automobilový šport ako taký. A keďže tu na Slovensku sa dá automobilový šport iba pozerať, tak som logicky ostal iba pri tom... Párkrát som sa bol pozrieť i na Veľkú cenu Maďarska na Hungaroringu a poviem vám, je to zážitok na celý život. A keďže je to naozaj tak, uverejním tu svoj krátky článoček z jedného časopisu, ktorý som uverejnil (nie, nezháňajte si ten časopis, lebo je to iba náš - školský...). Keď tak rozmýšľam, prišiel som na to, že už vlastne nemám čo o sebe povedať. Možno to, že ma bavý i fotografia a robenie grafík na počítači. Onedlho tu pribudne aspoň jedno meno, pretože sa táto stránka spojí s ďalšou - Dan F1. Takže sa zatiaľ majte, a pošlite mi nejaký mail!

Ostávam a ostávam s pozdravom,

Martin, Mahatma, MAT
e-mail: [email protected]

Čo to je, ísť na najlacnejšiu Veľkú cenu formule 1

Bývali sme pri kúpaliskách Mezökövesd, asi 135 km od okruhu Hungaroring v Maďarsku. V nedeľu, 10. augusta 1997, sme ja a môj otec vstali ráno okolo 4:30. Okolo 5:00 sme už boli na ceste. Nejaký ten kilometer od okruhu sme odbočili z diaľnice (smer z východu do Budapešti) na odbočku ku okruhu. Po neudržiavanej a zaprášenej ceste sme sa dostali do dediny Mogyöród (25 km od Budapešti), odbočili hore a po úzkej ceste typu hore-dole sme sa nakoniec dostali nad okruh. Menšie problémy sú s parkovaním, no v Maďarsku prevláda štýl voľného parkoviska (t.j. parkuj kde chceš). Najvýhodnejšie je zaparkovať v dedine. Potom sme po ceste vystúpili nejakých 100 metrov hore nad okruh a tam sme si kúpili lístky (1 celý a 1 polovičný) asi za 2100 Sk (v prepočte, platí sa vo forintoch). Okruh Hungaroring, kde sa od roku 1986 koná Veľká cena Maďarska. Okruh Hungaroring (pribl. 3,9 km) leží asi 25 km od Budapešti, v zelených kopcoch. Bol postavený na malej rovinke a okolo neho sú menšie svahy, na ktorých sú miesta pre divákov. Celé to vyzerá asi ako veľký lavór, ktorého výplň tvorí trať a stromy. Okolo 6:30 ráno (keď sme tam prišli) tam už bolo pomerne rušno (odhadujem takých 50 000 ľudí). Kúpili sme si lístky na Silver Alló. Zišli sme z kopca ku okruhu a dostali sme sa k poslednej zákrute. Postupne sa to zaplňovalo, takže keď ste si okolo 6:45 sadli, do 16:00 ste sa prakticky nemohli z miesta hnúť. Postupne som si uvedomil, že musím byť asi veľmi veľkým fanúšikom formule 1, pretože pre menej solventných ľudí, ktorí tu idú iba na výlet, takáto výprava zaveľa nestojí. Ráno bolo chladnejšie a vyzeralo, že bude pršať. Postupne sa však vytvoril horúci slnečný deň. Sedel som tam asi 2,5 hodiny a na okruhu pobehovalo iba niekoľko technických vozidiel. O 9:30 sa začala prvá paráda. Mal som možnosť vidieť na jednu rýchlu zákrutu, rovinku, vchod do boxov a štartovaciu rovinku. Samotné boxy som už kvôli jednej vyššej budove nevidel. Takže o tých 9:30 bolo z boxov počuť neuveritelný rachot, niekoľkých 780 koní (Škoda 120 ich má pod 30). Na tento okamih som čakal celý rok, takže to bolo neuveriteľne vzrušujúce, počúvať ako s neuveritelným a charakteristickým rachotom sa spoza lesa k nám blížia najrýchlejšie pretekárske vozidlá na svete. Tie dokážu odpáliť z 0-100 km/h asi za oveľa kratší čas, ako keď sa raz nadýchnete a vydýchnete. Prítlak je taký silný, že keď pustia nohu z plynu tak je to taký istý efekt, ako keď vo vyše 100 km/h silno dupnete na brzdu. Ostré zákruty, ktoré bežné autá prechádzajú v rýchlosti 20-30 km/h sú tieto vozidlá schopné prejsť 3-4 krát rýchlejšie. I v tom je ich obrovské čaro. Prehnali sa okolo nás neuveriteľnou rýchlosťou a rachotom a vypálili na štartovaciu rovinku s ohromujúcou akceleráciou. Po pol hodine odvážali rozbité autá (medzi nimi aj Ferrari M. Schumachera). A opäť ticho. Okolo 11:30 nastúpili jazdci na jedno veľké vozidlo, ktoré ich previezlo po celom okruhu. Takto mala verejnosť akú-takú živú predstavu o tom, ako vyzerajú bez helmy. Väčšina “obecenstava” boli mladí, opití a zafajčení Nemci, ďalej Rakúšania, Maďari a iní. Slnko nám pomaly pripekalo mozočky a ja som začal uvažovať o tom, či si to radšej nepozriem doma na vídeu. O 14:30 bolo znovu počuť ohromujúci hluk - jazdci sa pripravovali na štartovacie posty, ktoré si včera vydobili na kvalifikácii. Najväčším prekvapením bol Brit Damon Hill (Arrows-Yamaha), ktorý sa kvalifikoval na treťom mieste. Posledný Tarso Marques vypálil z poslednej zákruty tak, že si každý myslel že ide rovno na Pole Position, ktoré si vydobil Nemec Michael Schumacher na Ferrari, pred Jacquesom Villeneuvom na Williams-Renaulte a spomínaným Damonom Hillom. Päť minút pred 14:00 sa 5 ostro červených štartovacích svetiel začalo po jednom každú minútu zhasovať. Štartovacia rovinka sa začala vyprázdňovať od novinárov a technikov, jazdci si dali na hlavu helmy a sadli si do kokpitov svojich monopostov. Keď zhaslo posledné svetlo, ostali sami v aréne. Vydali sa na zahrievacie kolo. Najväčšiu radosť mali opití Nemci z chudáka Ukya Katayamu (ten jazdí väčšinu roka na posledných miestach - pozn.red.). Takže jazdci sa usadili znovu na svoje štartovacie miesta a červené štartovacie svetlá sa znovu po jednom začali rozsvecovať (v intervale asi 1 sekunda). Motory nervózne hučali a keď po rozsvietení všetkých zrazu zhasli, spustila sa celá paráda. Po autách ostal dym zo spálených kolies a prach. Viedol Schumacher pred Hillom. Celé preteky nebudem popisovať, no bola to 2-hodinová hlučná záležitosť. Najzaujímavejší bol koniec pretekov, pretože vedúci pretekár Damon Hill mal 2 kolá pred koncom problémy s plynovým pedálom a neskôr aj s prevodovkou. Nevedel som o tom, no keď vyšiel do posledného - 77 kola, všimol som si, že na rovinku vyšiel akosi pomaly. Stratil obrovský, 34 sekundový náskok a každý bol ohromený, keď sme videli do cieľa prichádzať ako vedúceho pretekára Jacquesa Villeneuva. Hill doviedol svoje auto na treťom prevode do druhého miesta. Paráda sa skončila a bolo zaujímavé sledovať asi z pol kilometra zboku v zaujímavo osvetlenom prašnom prostredí striekať šampanské. P.S. Schumacher skončil štvrtý. Po pol hodine sme sa odtiaľ vytrepali a zamierili k autu. Sranda sa ešte neskoneila, pretože sme sa odtiaľ museli spolu s ďalšími - 208 000 ľuďmi dostať von, po tesných a rozbitých cestičkách. Raz sme tu už boli, takže sme vedeli, ako sa dostať von. Prešli sme cez tunel, len o niečo širší ako naše auto, a potom to boli preteky do kopca. Nechýbalo veľa a mohli sme tam rozbiť poloos našej embéčky 125. V každom prípade, bol to zážitok. Ešte čo sa týka cien. Predavači sa riadili asi tým, že predávajú na Veľkej cene. Jedno Cornetto tam stálo okolo 60 Sk a zaprášená klobáska asi 200 Sk. Polovičný lístok je do 14 rokov. Ceny lístkov sú rôzne, záleží podľa atraktívnosti miesta. Najdrahšie sú tribúny a miesta s výhľadom na štart. Od 800 Sk do 9600 Sk (celé lístky). Môžte si zakúpiť jednodňové alebo trojdňové lístky na piatok, sobotu a nedeľu. Najdrahšie sú samozrejme preteky. Piatok a sobota je pre deti do 14 rokov zadarmo. Takže zopár rád pre tých, ktorý sa budúci, či tento rok chystajú na VC Maďarska... Pripravte si: auto, peňaženku, stoličku, potraviny, opaľovací krém, pršiplášť, budík (odporúčame tam byť okolo štvrtej alebo piatej ráno) a pevné nervy. A nezabúdajte, že dostať sa z Hungaroringu je zložitejšie, ako sa tam dostať! P.S.: Kto má záujem o bližšie informácie, nech sa informuje u mňa.

MaR.?tin